Ako s jazykmi na deti

Alebo ako na jazyky s deťmi 🙂

Dnes vám dám konkrétny tip hneď v úvode článku: Čo má vaše dieťa najradšej? Dajte to do cudzieho jazyka! Avšak na to, aby ste to vedeli urobiť citlivo, s rešpektom a teda aj udržateľne budete potrebovať otvárať vašu myseľ. Verím, že vám nasledujúce pohľady k tomu trochu pomôžu.

Od narodenia

Najviac možností a najmenej protestov 🙂 obklopiť deti cudzími jazykmi máme, keď ešte nevedia rozprávať. Pokiaľ jazykom, ktorý chcete „odovzdať”, rozprávate viac menej plynulo, rozprávajte ním na vaše bábätko od narodenia.

Možno vás hneď teraz napadlo asi desať dôvodov, prečo to práve pre vás nie je možné. Napríklad, že nerozprávate bez chýb a teda ich bude mať v jazyku aj vaše dieťa, že neovládate všetky slovíčka, že vaše dieťa bude zmätené, lebo sa najprv musí naučiť poriadne po slovensky, že sa budete cítiť trápne pred mužom, rodičmi, okolím a tak ďalej a tak ďalej.

Mám pre vás výbornú správu, vlastne dve :). Za prvé, narazili ste na svoje presvedčenia a aj keď sa to tak javí, nie sú vaše. Sú len nevedome prebraté od niekoho iného, zo spoločnosti. Sú vo vás síce dosť zakorenené, no dá sa s tým niečo robiť. Môžete sa rozhodnúť, že sa už nimi nebudete riadiť a vyberiete si nové, také, ktoré vás podporia robiť to, čo skutočne chcete vy. Napríklad rozprávať na deti po francúzsky.

Samozrejme ak potrebujete trochu vedy a literatúry, aby ste mohli staré presvedčenia prepisovať, prichádza druhá dobra správa. Informácií, kníh, videí, jednoducho zdrojov na túto tému je dnes naozaj mnoho. Študujte, otvárajte myseľ. Budete prekvapení a možno to už viete: detský mozog je jednoducho úžasný, jeho schopnosť nasávať a prirodzene sa učiť je neopísateľná. Nazerať na to cez učenie jazykov je fascinujúce.

Nemusíte na dieťa rozprávať v inom jazyku sto percent času, ja som na dcéru rozprávala po francúzsky na striedačku so slovenčinou, pretože by mi chýbala. Existuje viacero metód, ako si to rozdeliť, dokonca aj keby bolo dieťa v kontakte s tromi či štyrmi jazykmi, môžete si vybrať z overených spôsobov alebo vymyslieť svoj vlastný. Aj o tomto sa určite dočítate. 🙂

Pokiaľ jazykom nehovoríte plynule, dokonca možno vôbec, využite príležitosť, že trávite čas s „nemou” osôbkou a precvičujte si jazyk „na nej”. Nemôže protestovať :), ani sa vám nebude vysmievať, či skákať vám do toho (no, možno trošku :)). Vedľajším účinkom bude, že aj vaše dieťa bude pomalinky nasávať ďalší jazyk.

Screen time

Staršiemu dieťaťu odporúčam púšťať rozprávky, dokumenty, pesničky rovno v jazyku, ktorému ho chcete „vystavovať”. Určite aj tu máte rôzne presvedčenia, my sme sledovanie televízie približne do troch rokov limitovali, aj časovo, aj tým, čo dcéra pozerala. Potom sme sa „spustili” :). Z rôznych dôvodov pozerá telku v povedzme že neobmedzenom čase a tiež si vie prepínať to, čo ona chce. Vedome som si zvolila túto cestu. Som zástancom rozhovorov, nie príkazov a zákazov, takže pokiaľ mi niečo vadí, komunikujem. Dookola, donekonečna, takto aj inak.

Je to pre mňa proces, prepisovanie presvedčení v tomto prípade bolí (mňa), no žnem „ovocie”.

Za prvé sa vie veľmi často sama rozhodnúť, kedy už má dosť, nechávam jej teda moc nad svojím dňom, životom. Za druhé, nekazíme si vzťah zbytočnými naťahovačkami medzi mojím a jej egom (z času na čas sa neudržím, učím sa).

Namiesto toho si k nej veľakrát sadnem, objímem ju, nasávam jej prítomnosť a snažím sa porozumieť, prečo ju práve tento, pre mňa nezmyselný program, tak baví. (Ja tiež nepozerám „najušľachtilejšie” seriály, dokonca platí, že čím väčšia „blbosť”, tým viac hlcem dej aj jazyk, v ktorom ho pozerám).

Za tretie, rozpráva po anglicky. Má takmer päť rokov, tvorí vety, hrá sa s bábikami v angličtine a má neuveriteľnú slovnú zásobu.

Tlak vyvolá protitlak

Staršie deti nemám, no zopár som ich jazyk učila. Väčšinou sa na kurz či doučovanie prihlásili, lebo ich k tomu donútili rodičia, alebo im to teda nejakým spôsobom „navrhli“. Hádajte, aká príjemné boli tie hodiny pre mňa aj pre nich. A hádajte, koľko sa naučili.

Vôbec si neviem predstaviť, že by som moje deti k niečomu vyslovene nútila, a to už v takomto veku (5 a 2 roky). Samozrejme používam manévre, občas aj silu, no pracujem na sebe, aby to vôbec nebol môj nástroj. Dieťa má prirodzenú chuť sa učiť, má svoju vnútornú motiváciu, ktorá ho ženie vpred. Umením je ju zachytiť a podporiť, nie potlačiť a pretlačiť niečím iným.

A ešte majú všetky deti perfektný šiesty zmysel, zacítia aj najslabší pokus o manipuláciu a búria sa. Vďaka za to! Nechcime poslušné deti. Neberme im ich slobodu a hlavne im neberme ich vnútornú motiváciu, ich „motor“. Následky budú bolestivé a smútok bude na všetkých stranách. A vôbec nedosiahneme to, čo sme chceli.

Ako teda na to, keď ten jazyk tak milujeme a tak veľmi chceme naše deti do neho zasvätiť?

Mám pár nápadov 🙂 No nebudú o deťoch, ale o nás.

• Premýšľajme ako to máme my. Ako vnímame jazyky, sú niektoré ťažké, ľahšie, škaredé? Ako o nich hovoríme pred deťmi, ako hovoríme o našich schopnostiach učiť sa ich? Aké presvedčenia im nevedome odovzdávame? A aké im chceme dať?
• Prenastavujme náš pohľad na to, čo je učenie. Učenie sa deje non-stop a vôbec pri tom nemusíme sedieť pri knihách či v triedach. Nevnucujme deťom, čo by sa mali učiť, ako a kedy. Nechajme im moc rozhodovať.
• Pestujme si vzťah s našimi deťmi. Odkrývajme presvedčenia, na základe ktorých máme nereálne očakávania, neliečme si na deťoch naše boliestky. Buďme s nimi, po tichu a prítomne, aby sme mohli zachytiť tajné signály, ktorými naznačujú, čo by chceli vedieť. A podporme ich v tom, aj keď s tým nesúhlasíme.

Zvedomujme, púšťajme nefunkčné a vytvárajme nové, tvorme si svoju realitu, úplne podľa seba. Starajme sa o náš spokojný život, o to, aby sme my sami za seba a sami pre seba boli šťastní.

Deti sa pridajú. 🙂