Pokiaľ je Vaša úroveň francúzštiny vyššia, jedným z najkrajších spôsobov ako ju prepojiť s Vašim životom, je prečítať si Vašu obľúbenú knihu v tomto jazyku.
Elizabeth Gilbert je moja obľúbená autorka a to z viacerých dôvodov. Páči sa mi jej štýl, spôsob, akým spája slová ale aj to, čo hovorí, jej myšlienky, názory. Obohacuje ma to a v mnohom s ňou súhlasím. Stotožňujem sa aj s jej pohľadom na učenie jazyka: Elizabeth Gilbert sa učila taliančinu bez racionálneho dôvodu, pre čisté potešenie, presne tak, ako k tomu navádzam vo Vedomej francúzštine ja Vás.
O svojej skúsenosti píše vo svojej knihe Jedz, modli sa a miluj, ktorú možno poznáte aj z filmovej adaptácie s Juliou Roberts a Javierom Bardemom. Film však samozrejme zďaleka nezachytáva skutočnú hodnotu tejto knihy. Odporúčam vám ju ako ženský zdroj francúzštiny, pokiaľ teda už ste schopné vo francúzštine čítať, aj ako jemnú slow francúzsku aktivitu.
Ja sa s knihou určite neponáhľam, chcem si ju čo najviac a najdlhšie vychutnávať. Napríklad aj tak, že si obľúbené pasáže z knihy prepíšem do počítača, čo je ďalšia výborná vychutnávacia francúzska aktivita a z jazykového hľadiska tréning písania.
Moje obľúbené pasáže Vám pozdieľam v tomto článku a ešte aj nahrám ako podcast: aby ste si aj vy mohli trénovať nielen čítanie či písanie (v prípade, že by ste si chceli francúzsky text okopírovať) ale aj počúvanie či dokonca vyslovovanie francúzštiny (ak by ste si nahrávku zastavovali a vety po mne opakovali).
V prípade, že ste začiatočníčky vo francúzštine, “vypichla” som Vám z každej pasáže jednoduché slovné spojenia a tak sa môžete aj Vy už hneď teraz naučiť pár výrazov po francúzsky.
Elizabeth Gilbert sa po náročnom rozvode a depresii rozhodne stráviť rok v troch krajinách: Taliansku, Indii a na Bali. Z toho pramení aj názov knihy, kde každé sloveso reprezetntuje to, čo sa v danej krajine hlavná hrdinka “učí”. Ja by som ju však nazvala Jedz, rozprávaj taliansky, modli sa a miluj, pretože učenie jazyka bolo pre autorku a zároveň hlavnú postavu knihy tiež terapeutické a prispelo v rovnakej miere ako jedlo, meditácia či láska k jej “znovuzrodeniu”.
Autorka si v nich “udeľuje dovolenie” učiť sa po taliansky z čistej radosti a “len” pre samotné potešenie z procesu. Odmenou jej je nielen postupné zlepšovanie sa v jazyku, ale aj akási forma terapie.
Malé upozornenie: preklad je môj, neprofesionálny a pocitový :).
Nahrávku si spustite tu. Otvorte si ju v novom okne, aby ste mohli sledovať text.
“Mais pourquoi faut-il qu’il y ait toujours une application pratique à tout? … Notre vie ici-bas était-elle donc supposée n’être dediée qu’au devoir? Dans cette période sombre jalonée d’épreuves avais-je besoin, pour apprendre l’italien, d’une justification autre que celle que rien, selon moi, ne pouvait me donner plus de plaisir, là, tout de suite?” p.40
“No prečo by na všetko mal existovať praktický dôvod? … Mal by náš život na tejto zemi spočívať iba v povinnostiach? Prečo by som mala mať v tomto ponurnom strastiplnom období iný dôvod na učenie taliančiny než ten, že nič iné by mi nemohlo priniesť toľko potešenia a to hneď teraz?
“Mais j’adorais apprendre cette langue. Chaque mot était pour moi le chant d’une hirondelle, une formule magique, une truffe. En sortant de cours, je pataugeais sous la pluie jusque chez moi, je me faisais couler un bain chaud et, alongée dans la mousse, je lisais à voix haute mon diccionaire d’italien et chassais de mon esprit toutes mes pressions liées au divorce et à mes peines de coeur.” p.40
No ja som učenie taliančiny zbožňovala. Každé slovo bolo pre mňa ako spev lastovičky, čarovné zaklínadlo. Po kurze som sa v daždi ponáhľala domov a pripravila si teplý kúpeľ. A potom, ležiac v pene som si nahlas čítala taliansky slovník a “vypúšťala” z duše všetko negatívne spojené s rozvodom ako aj všetky útrapy môjho srdca.
“Le détail intéressant, dans mon cours d’italien, c’est que personne ne le suit par réelle necessité. …nous sommes tous venus à Rome pour la même raison – pour apprendre l’italien, par plaisir et par amour de cette langue… Tout le monde ici, …, partage ce que je pensais être ma motivation toute personnelle: nous voulons tous apprendre à parler italien parce que nous adorons l’effet que ça nous fait.” p.68
Zaujímavý detail v mojom kurze je, že naň nikto nechodí kvôli tomu, že by taliančinu skutočne potreboval. …všetci sme prišli do Ríma z rovnakého dôvodu – aby sme sa učili taliančinu pretože ju milujeme a páči sa nám. … Všetci máme spoločné to, čo som pôvodne považovala len za moju osobnú motiváciu: chceme sa učiť po taliansky pretože zbožňujeme pocit, ktorý v nás učenie jazyka vyvoláva.
Knihu vo francúzštine, tak ako aj “dvojku” Mes alliances, som objednávala z Amazon.de. (Cez francúzsky amazon sa mi nepodarilo preklikať na koniec registrácie). Zahraničné knihy si môžete objednať aj v Oxford shop v Bratislave, kde si síce priplatíte, no zháňanie kníh mate bez námahy.