Systém a metóda ako jin a jang

Priznám sa, že veľmi bojujem so slovom systém. Evokuje mi niečo presne zadefinované, neohybné, niečo z čoho nemôžem vykročiť a urobiť si to po svojom. Systém má presne zadefinovaný cieľ a jednotlivé kroky: ak chcem dôjsť do tohoto cieľa, musím ich presne dodržať. Je to však pri učení jazyka dosť a zaručene efektívne?

Vyzerá, že systém v procese učenia je dôležitý a účinný.

Keď sa chcem napríklad naučiť ako sa tvoria otázky vo francúzštine, postupujem podľa logických presne určených krokov:

• Teoreticky si naštudujem gramatické pravidlá a všetky možnosti tvorenia otázok.
• Opakovane teóriu skúšam v praktických písomných či ústnych cvičeniach.

Po určitom čase predpokladám, že by som mala vedieť rozoznať a tvoriť otázky vo francúzskych textoch a rozhovoroch, čiže presne definovanými krokmi sa dostanem do vytýčeného CIEĽA.

(Môj najjednoduchší nezahlcujúci tip na takéto systematické učenie je zadovážiť si starú dobrú učebnicu pre samoukov, tam si študovať gramatické javy a následne si ich trénovať v Cvičebnici francúzštiny.)

Toto je postup, ktorý všetci poznáme. Cez systém sme sa učili všetci, mnohí z nás nič iné nepoznajú, mnohí veria, že je ten správny a mnohým skutočne funguje. Mne evokuje tvrdosť, výkon, prísnosť, čo samozrejme môže byť veľmi efektívne, keď sa potrebujem „nadrtiť“ na test či oficiálnu jazykovú skúšku, ktorá má väčšinou tiež presne definovaný systém overovania znalostí a takisto presné kroky, ako sa k týmto znalostiam efektívne dopracovať a test úspešne spraviť.

Avšak:
Koľkí z nás sa takto učili jazyk a koľkí z nás ho vedia (používať)?
Koľkí z nás potrebujú z jazyka oficiálne potvrdenie, že ho vedia? (A vážne ho potom vedia? Sama som CAE certifikát spravila no po anglicky som rozprávala ako batoľa).
Koľkí z nás sú takí disciplinovaní, že im systém skutočne funguje popri zaneprázdnenom živote?

Uznávam, že táto zložka do učenia jazyka patrí (aj keď navrhujem príjemnejší postup: naučiť sa jeden spôsob tvorenia otázky a ten „zapracovávať“, ďalšie spôsoby sa mi budú postupne ukazovať a naučím sa ich v procese). Zároveň si myslím, že sama osebe nebude účinná, predovšetkým pre dnešné ženy, ktorým stále menej dáva zmysel podávať výkon. Systém je totiž mužským elementom a ten správne funguje ak je v rovnováhe s elementom ženským.

A tu sa dostávame k Vedomej francúzštine a ženskému elementu učeniu jazyka.

Sem patrí spomalenie, potešenie, vnútorná motivácia, ktorá ma vedie a zabezpečí, že to čo vo francúzštine robím, mi dáva zmysel. Takéto učenie ma prepája so sebou, francúzština ma vlastne vyživuje a dodáva mi pokojnú energiu. Myslím si, že táto časť učenia jazyka je to, čomu sa hovorí holistický prístup k učeniu: francúzštinu nepovažuje za oddelený predmet ale za súčasť života ako takého a študenta vníma ako individualitu a povzbudzuje ho do procesu učenia zapájať svoje špecifické talenty, chute a intuíciu.

Tu súzniem a pevne verím, že práve vtedy sa udeje učenie nie v tlaku, ale s ľahkosťou a bude skutočne efektívne.

Na rad prichádza metóda.

Metóda bude stáť na princípoch, ktoré si samy pri učení francúzštiny zvolíme. Metóda nie je strnulá, „neohybná“ – viem si ju napasovať na môj životný štýl a životné obdobie tak, aby bola v súlade s mojimi hodnotami. Verím, že tak mi čo najúčinnejšie, príjemne a zmysluplne – a tým pádom aj dlhodobo- pomôže nabaľovať francúzštinu.

Ako môže prakticky vyzerať ženský prístup k učeniu jazyka:

Písanie francúzskych slov a výrazov.
Píšem rukou, píšem do pekného zošita, poprípade si stánku nejako vyzdobím. Píšem toľko, koľko mi je príjemné, pre moje potešenie. Som plnou pozornosťou pri každom slove, vnímam hlásky, to ako sa spájajú. Spravím si z tejto činnosti rituál, pripravím si kávu, čaj, pustím si príjemnú hudbu. Takéto učenie zvládnem aj po náročnom dni a už zopár „vnímavo naučených“ slov bude mať značný prínos do môjho učenia: zapamätám si ich pravdepodobne navždy.

Opisovanie francúzskeho textu.
Píšem krátky francúzsky text, ktorý sa mi páči. Pasáž z obľúbenej knihy, citát, popisok ku knihe či filmu, obľúbený recept, jednu slohu obľúbenej pesničky či čokoľvek o tom, čo je oblasťou môjho záujmu. Ideálne je, aby som textu už zhruba rozumela, avšak moje pochopenie významu s veľkou pravdepodobnosťou príde až pri opisovaní – a tam sa učím žensky. Zase platí, že si túto aktivitu spravím ako rituál, som úplne prítomne v nej, trvá len dovtedy, kým sa mi to darí.

Jin a jang v praxi

Myslím si, že hľadanie rovnováhy medzi mužským a ženským prístupom je celoživotná cesta. Sú obdobia, kedy nám môže viac vyhovovať jedno a inokedy druhé (už napríklad náš mesačný cyklus napovie, že sa tieto prístupy budú alternovať). Je preto dôležité do procesu učenia zapojiť vnímavosť, vedomé pozorovanie toho, kým som, ako sa cítim a dovoliť si skladať si učenie sebe na mieru.

Môj kurz francúzštiny pre začiatočníkov je vystavaný v súlade s takouto filozofiou. Zahŕňa jangový systém poprepletaný jinovou metódou, ideálna kombinácia, ktorá prináša nový pohľad na učenie jazyka a efektívny štart do francúzštiny.

Kurz najbližšie odštartuje v januári a zapísať sa do neho môžete do konca novembra zatiaľ ešte za cenu, ktorú mal takmer dva roky a ktorú v decembri nastavím o čosi vyššie. Na jednej strane preto, že ceny prirodzene rastú a na druhej preto, že kurz je naozaj kvalitný a mal by mať cenu, ktorá jeho kvalitu potvrdzuje.

Teším sa na Vás!