Žena a jej princíp (aj v žití francúzštiny)

Na tretí pokus sa mi snáď podarí dostať sa k žene a spôsobu jej vlastnému žitia (nielen) francúzštiny. Darmo, my ženy sme veľmi inšpiratívne, vnorením sa do témy sa mi otvorilo množstvo dverí. Tak píšem. Tak čítajte, ak aj vám. 🙂

Vychádzajme teda z toho, že v každej z nás sa skrýva krása prekrásna, no nikto nás neučil brať ju na vedomie, nechať sa ňou viesť, vyjadrovať sa ňou a pre ňu. Či už sme si to zvolili nevedome my samé alebo sme boli k tomu nepriamo donútené, zvykli sme si aplikovať mužské cnosti na našu prácu aj žitie všedných dní.

Čo mám na mysli?

Súťaživosť.
Porovnávanie sa s inými, no úplne stačí také to pretekanie sa samej so sebou.
Tvrdosť.
Citlivosť je zraniteľnosť. City a emócie treba zatlačiť, zdržujú nás.
Úsilie.
Musím sa prekonať, hecnúť. Aj vtedy, ak už pochybujem.
Hodnota.
Som dobrá až množstvom či kvalitou. Chcem stále viac a intenzívnejšie.
Cieľavedomosť.
Stanoviť a neupustiť. No matter what.
Disciplína.
Pravidelne. Každú stredu o 5tej :). Inak nevytrvám.
Výkon.
Vydržať, za žiadnych okolností neustúpiť. Nevzdať sa.
Plán.
Jasne zadefinovaný racionálne premyslený postup na čo najdlhšie obdobie.
Vyhodnotenie.
Pochvala a odmena. A aj analýza chýb a návrh na zlepšenie.

Čo sme nechali mužom? 🙂

Páči sa mi myšlienka, ktorú si nesiem z knihy Cesta ženy k Bohu. Možno to tam vôbec nepísali, no ja som si takto pomenovala pocit, ktorý som z knihy mala:

Muž ide akoby po rebríku. Potrebuje zdolávať jednotlivé stupienky, ísť smerom nahor a tak sa približovať k bohu (za boha si môžete dosadiť čokoľvek, ja tam mám POKOJ). Uspokojuje ho vidieť výsledky, zdolávať prekážky.

Žena ide v kruhu. Od začiatku v rovnakom kontakte s bohom, žiadne blízko ani ďaleko. Proste žena TU už je. Odjakživa. Neexistuje žiadny začiatok a koniec, je len TERAZ. Už v tomto momente máme všetko na dosah, môžeme si z toho brať, rozvíjať to a napĺňať svet sebou. Nemusíme nikam stúpať a nie je možnosť nikam klesnúť. My už SME kompletné. Také aké sme.

Nie je to dokonalé?

Skúsim ešte príbeh z môjho života. 🙂

Annapurna, veľký „míľnik“, či skôr „stred“ v kontexte tohto článku. Pre mňa. Pre môjho muža to bol ten míľnik. Vysvetlím.

Keď sme sa dostali na vrchol priesmyku Thorong La, ktorý bol teda naším cieľom, môj muž išiel vyskočiť z kože. Tešil sa ako malý chlapec, fotil, natáčal, hoci mu skoro zamrzla ruka. Vrchol rebríka, chápete.
Ja som nič euforické necítila. Bolo to fajn, no čakalo nás dlhé klesanie a bola mi zima. Navyše hrozne fučalo a ja nemám rada silný vietor.

Až takto spätne mi to docvaklo. Ja som totiž po tom, čo mi prestalo byť fyzicky zle zo strachu, že tam umriem, precítila, že som „v kruhu“. Bolo to asi na tretí deň treku, keď sme začali kráčať pod modrou oblohou, obklopení zeleňou a výhľadom na zasnežený štít v diaľke. Cítila som ho. Môj pokoj. Šla by som tak aj 200 dní a bolo mi úplne jedno, kde je môj vrchol. Cieľ. Koniec. Nič také neexistovalo. Len tu a teraz, len ja a kompletnosť.

Rozumieme si? Prehnala som to? Ja to tak vážne cítim. A keďže to tak už aj občas mám a žiť v tom je úplná bomba, zdieľam. Nekričím, nenútim.
Navádzam. Že to ide inak, ľahšie a plynulejšie. Ženskejšie.

A že to tak smie byť.

Ako teda?

Zdieľaním.
Miesto súťaženia. Najlepšie v ženskom kruhu, v bezpečí, kde sa budú tešiť z mojich radostí a objímať ma, keď sa stratím.
Vnímavo. Cez intuíciu.
V citlivosti je naša sila a muži sa na ňu spoliehajú. Spomaľme, započúvajme sa do nás samých. A nechajme nás viesť ich. A skáčme od radosti a plačme žiaľom, keď to na nás príde. 🙂
V ľahkosti.
Všetko mám predsa na dosah, môžem si z toho hneď brať, nie je dôvod sa za niečím hnať.
S vedomím mojej hodnoty.
Som kompletná aj bez zásluh, to-do listov či iných merateľných sfér. A najviac keď sedím a len som.
Flexibilne.
S otvorenou mysľou. Jediná istota je zmena. Poznáte to. Otvorme sa možnostiam, je ich nekonečno.
Úplne pocitovo.
Nie každú stredu, ale vtedy keď si viem dopriať priestor. Hocikedy, raz za čas alebo aj nikdy.
V plynutí.
Bez lipnutia, pripravená vzdať sa, ustúpiť. Uznať, že som niečo videla a ono je to inak.
S dôverou.
Že všetko spravím, ako budem vedieť. A vedieť budem.
Láskavo.
Aj keby som niekedy nevedela, odpustím si, počkám, vykročím, spadnem a tak dookola.

Páči sa vám to? Alebo ste zmätené, nahnevané? Že to tak nemôže fungovať?
A po „mužsky“ vám to ide? Tak pokračujte, je to v poriadku. Navyše, aj ženy majú v sebe prirodzene mužský princíp. Niekedy nám slúži, najmä v dynamickej fáze cyklu. Nemal by však v ďalších fázach prevažovať.

Ako to teda bude s tou francúzštinou po žensky?

Úplne podľa vás. Intuitívne, vediac ale aj v slepých uličkách. Nestabilne, premenlivo, plynulo. Raz vášnivo, raz nahnevane, radostne, šialene a inokedy v pokoji. Spolu aj každá zvlášť, s úctou k naším mesačným fázam. Prekypujúco nápadmi aj úplne prázdno, nudne. S tým, že sme to vzdali, aj že sme šli do toho zas.

Jednoducho budeme púšťať kontrolu a nechávať veci tak. Ako sú.

S vedomím, že sme dobre, stále v našom kruhu.

Že som vám nedala žiadny recept? Žiadny konkrétny postup?
To by som si protirečila 🙂 A navyše, ja ho pre vás nemám. Mám ho len pre seba. Opísala som ho vyššie a žijem ho aj zdieľam každý deň.

Pre prípad, že by ste chceli žiť ten váš so mnou 🙂