Podľa mňa nefungujú. Podľa mňa sú len úkrytom, štítom, za ktorým sa schovávame, aby sme nemuseli zistiť, ako sa skutočne máme.
V prvom rade si myslím, že sú to len akési abstraktné pojmy, ktoré každý interpretuje po svojom. V druhom rade, v mojej interpretácii, sú kontraproduktívne.
Mne tieto vlastnosti fungujú iba občas, predovšetkým v dynamickej fáze cyklu (viac v článku Ako sa cyklická žena učí jazyk). Väčšinu času podvedome bojkotujem pravidelnosť. Veci, ktoré vyžadujú námahu, sa mi robiť nechce. Do budúcnosti nevidím, neviem, čo budem robiť o 5 rokov, neodvážim sa tam umiestniť svoj cieľ a prispôsobiť mu prítomnosť.
Neviem, ako sa zmením, aké veci sa stanú v mojom živote. Zmeny určite prídu, chcem byť voči nim flexibilná, otvorená. Pokiaľ by som slepo, nevedome, šla za svojím cieľom a nezohľadnila ich, budem sa trápiť.
Chcem robiť to, na čo mám chuť v súčasnosti. Chcem to robiť s ľahkosťou. Chcem to robiť bez nátlaku a výčitiek, ak sa práve v tejto chvíli na to necítim.
Ako teda žiť a učiť sa jazyk, keď nie pomocou úsilia, cieľavedomosti a disciplíny?
Začnime sa pokojne učiť francúzštinu bez racionálneho dôvodu, zadefinovanej motivácie a vytýčeného cieľa. Stačí nám pocit. Nasledujme našu intuíciu. Je našim dostatočným dôvodom, vnútornou motiváciou a dovedie nás presne tam, kam potrebujeme.
Pri učení stavme na tieto kvality:
Venujme sa každý deň vedome tomu, aby sme svoj život prežívali čo najviac v pokoji. Iste, sme ľudia, máme svoje nálady a emócie, vzorce, v ktorých sme vyrastali. To všetko sa ale môžeme učiť spoznávať a začať vedome uplatňovať mechanizmy tak, aby sme tieto veci mali pod kontorlou my, nie ony nás. Existujú knihy, terapeuti, vedomí ľudia v našom okolí, , či zdroje na internete. Buďme zvedaví, vnímajme ich cez otvorenú myseľ, aby sme si vedeli vybrať to, čo nám najviac pomôže.
Premýšľajme, ako zlepšiť svoj život v súčasnosti. Nie o 5 rokov. Učenie jazyka je jednou z činností, ktoré nám v tom výrazne pomôžu. Vysvetlenie ponúkam v mojom článku o otvorenej mysli.
Skúmajme, kto sme. Čo nám robí radosť, v čom sme dobré? Uznajme svoje kvality, vedome ich oceňujme. Nerozvíjajme negatívne myšlienky o sebe.
Napĺňajme naše potreby, nie potreby iných. Zistime, či sme si aktivity, ktorými si vypĺňame náš čas, vedome vybrali. Prehodnoťme ich, pokiaľ ich robíme z donútenia, ľútosti alebo zotrvačnosti. Robíme ich, lebo ich robia iní a myslíme si, že to by sme mali? Každá z nás je jedinečná a práve svojou jedinečnosťou prispejeme k zlepšovaniu spoločnosti. Zastavme sa a začnime vnímať, v čom je tá naša jedinečnosť, ktorú potrebujem vyživovať. A potom sa za ňu seba-vedome postavme.
Pokiaľ nemáme chuť robiť gramatické cvičenia, nenúťme sa do nich. Nevyvíjajme úsilie, netlačme. Tlak vyvíja protitlak. Hľadajme ľahkosť. Zastavme sa a uvedomme si, ako by sa nám páčilo naučiť sa nový čas. A je to vôbec gramatika, ktorú sa chcem teraz učiť? Čo by mi spravilo dobre, čo potrebujem?
Dovoľme si byť nečinné a pomalé, predovšetkým zohľadnime náš menštruačný cyklus. Sú dni, keď si telo pýta oddych, potrebuje sa zbaviť starého a načerpať energiu na nové. Rešpektujme ho, ono sa nám o pár dní odvďačí svojou silou a istotou.
Nelipnime na pravidelnosti a poriadku. Nemusíme byť disciplinované, aby sme mali hodnotu či to niekam dotiahli. Pokiaľ sa dnes neviem sústrediť a nechce sa mi učiť, je to v poriadku. Odpustím si to a oddýchnem si s vedomím, že o pár dní sa budem cítiť opäť fit a možno sa toho naučím dvakrát toľko.