Ako na slovíčka vedome

Dlho som si myslela, že nemám zázračný recept na učenie slovíčok. Slovíčka vám nikto do hlavy nenaleje, existuje mnoho metód, ktoré môžu proces uľahčiť. Každému funguje niečo iné, niekedy viac a niekedy menej. No v konečnom dôsledku je to aj tak o vás a o vašej chuti, vytrvalosti, zanietení a tak ďalej.

Povedané „polopate“, celé je to vo vašich rukách. Nie sme naučení preberať zodpovednosť za svoj život ako taký, preto asi neprekvapí, že očakávame pomoc zvonku v drobnostiach ako je napríklad učenie jazyka. Hľadáme všade dookola kurzy, lektorov, metódy, knihy, zdroje, čakáme zázrak, tajný spôsob, ako aj my už konečne budeme vedieť ako na to. Niekde predsa musí existovať niekto, kto mi to podá, vysvetlí, sprostredkuje tak, že sa to do mojej hlavy dostane. A najlepšie rýchlo a navždy.

Prvý a najdôležitejší bod k tajnej metóde žitia a učenia sa čohokoľvek je vlastná zodpovednosť, moc vo vlastných rukách. Nikto vás nič nenaučí lepšie, ako vy sami. Ten zázračný recept je vo vás.

Vždy som sa učila slovíčka „sucho“, vypísala som si ich z textu/seriálu/kurzu do zošita, osobitne aj v celých vetách, a „biflila“ som sa, potom prepisovala, z jednej strany na druhú. Dovtedy, kým sa mi chcelo. Fungovalo mi to dlhodobo.

Za celý život som vyskúšala jedinú metódu navrhnutú zvonku a to Gold list. Bolo to pre mňa veľmi zahlcujúce, príliš naplánované, s koncom v nedohľadne. Vzdala som to, tak ako všetky ostatné veci v živote, v ktorých cítim tlak a nejdú mi prerámcovať tak, aby som v nich cítila ľahkosť.

Ľahkosť  je pre mňa kľúčová. Žijem ju, pokiaľ robím niečo, čo skutočne vychádza zo mňa. Rozumiem si natoľko, že viem, čo chcem. Pri francúzštine od začiatku intuitívne cítim, že ma volá. Učím sa ju na základe mojej vnútornej motivácie, neexistuje nič, čo by ma muselo nútiť sa jej venovať.

Samozrejme, občas tú ľahkosť strácam. Vtedy, keď zapájam príliš racio, nerešpektujem seba, to, čo prežívam v živote, to, čo si berie moju energiu na to, aby sa to liečilo. Vtedy sa snažím dať môjmu učeniu nejakú štruktúru, zapojiť nejakú overenú metódu, len aby som vytrvala. Tak to všade píšu, zvyk, nútenie, hlavne zo začiatku, aby sa to stalo súčasťou nášho života. Mne to nefunguje. Naopak, pridávam si pocity viny, výčitiek, že som zase niečo nezvládla.

To neznamená, že nemáte skúšať. Práve naopak. Skúšajte to, čo vám ide s ľahkosťou.

Aj ja na seba ešte z času na čas tlačím. Porovnávam sa, som nervózna, chcela by som zrýchliť čas, pozerám sa do budúcnosti v predstavách. A pritom si zabúdam vychutnávať to, čo je teraz.  Zabúdam sa tešiť sa z procesu, z maličkých úspechov, z toho, čo už viem v tomto momente.

Trénujte hneď teraz to, čo už viete. Už keď poznáte bonjour a je m’appelle, viete ich zachytiť  v pesničkách, opakovať ich  svojim ďeťom či zvedavo dohľadať ich príbuzné výrazy.

Radujte sa už dnes. Neodkladajte to až kým prídete do cieľa. Je vôbec v jazyku nejaký?

Dnes si ešte stále „vypisujem“ zaujímavé slovíčka, mám to rada. Už je to ale do poznámok v telefóne a v oveľa menšej miere. Objavila som totiž spôsob, vďaka ktorému si ich zapamätám navždy (metódu si nepatentujem, určite ju používajú mnohí a možno má aj vedecký názov a metodiku). Nazývam ho intuitívne učenie slovíčok.

Predpokladom k takémuto učeniu slovíčok je, že francúzštinu vpletiete do vášho života. Stane sa súčasťou vašich dní, vaším oddychom či inšpiráciou, niečím, čo si nenecháte ujsť, možno si dokonca už ani neuvedomíte, že niečo konkrétne robíte po francúzsky. Užívate si to. Nasávate francúzštinu z mnohých zdrojov.

Vtedy vás slovíčka, ktoré sú pre vás zaujímavé, pritiahnu. Zopakujú sa v texte toľkokrát, že už to nevydržíte a dohľadáte si ich. Alebo vám len tak prebehne mysľou veta a nie ste si istý, či je správna. Alebo francúzštinu použijete a zistíte, že to nebolo „správne“. Alebo sa veľmi veľmi chcete niečo naučiť povedať, tak s tým začnete hneď.

Hľadáte. Porovnávate. Konzultujete. Zrazu je vo vás dravosť, zanietenie, ktoré vás ženie k novému významu, chcete to chápať hneď a zaraz, nemáte čas zháňať kurz, kde vám to niekedy o rok povedia. Zdroje sú všade. Ženie vás prirodzená túžba učiť sa. Mali ste ju vždy, len vám ju niekde po ceste (v škole) zahádzali zbytočnosťami.

V čom je táto metóda „jedinečná?“ Je celá vo vašich rukách. Preberáte za ňu absolútnu zodpovednosť a tým pádom vám bude stopercentne fungovať. Slovíčka, ktoré si dohľadáte, budú nadväzovať na vašu vnútornú motiváciu a ani si nevšimnete, že sa ich učíte, hoci možno budú pre vás výzvou (odborné výrazy). Niektoré sa vám spoja s konkrétnou situáciou, „prežitkom“ a takto sa intenzívne vpíšu nielen do vášho mozgu, ale aj duše.

A celé sa to bude diať  s ľahkosťou. Uvedomujte si ju, precíťte ju, aby ste sa k nej vedeli vrátiť, keď sa zase trochu stratíte. Taký istý pocit zapájajte do všetkých oblastí vášho života. A nezabúdajte sa tešiť.

Preto tu sme, aby sme svoj  život žili v ľahkosti a radosti. Stačí si to len dopriať. 🙂