Ako sa perie po francúzsky

„A ty sa stále s niekým rozprávaš po francúzsky?“

Považujem svoju francúzštinu za aktívnu napriek tomu, že nechodím na žiadny udržiavací kurz, už roky som vo Francúzsku nebola a s nikým sa pravidelne po francúzsky nerozprávam.
Moje tajomstvo spočíva v tom, že po francúzsky „žijem“, alebo teda, mnoho vecí, ktoré každý deň robím, robím po francúzsky.

Práve vďaka tomuto „tajomstvu“ je moja francúzština stále plynulá aj šiesty rok na materskej dovolenke.

„Prosím Vás, ako sa dá prať po francúzsky? Po francúzsky sa perie inak ako po slovensky?“

Aj pri nakladaní a vykladaní práčky sa dá pospevovať si francúzske pesničky či aplikovať self-talk, no nie práve takéto činnosti mám na mysli.

Odjakživa som sa francúzštine venovala vo chvíľach voľna, pokoja, učila som sa ju pri nekonečnej ceste vlakom z a do môjho študentského mesta, pri bazéne ako au-pair v Španielsku či po neskorých večeroch, po hodinách jogy, na mojom prvom priváte.

Nástup na materskú mi poskytol voľno s koncom v nedohľadne, a intenzitu pokoja, o akej som nemala ani tušenia. Prestávka od života, počas ktorej nič nemusím, privilégium, lebo mám teraz tú najpodstatnejšiu úlohu, mi priniesli možnosť na prvé skutočné slobodné rozhodnutie, čím budem zaoberať svoju myseľ, čo doprajem svojmu telu, duši, teraz, keď nemusím nikde byť a nič spĺňať.

Zo začiatku som pozerala filmy po francúzsky, predsa len, toľko času, netušila som, čím ho mám vyplniť. Občas som mala šťastie na ten dobrý, občas až taký dobrý nebol a ja som rátala minúty do jeho konca.

Postupne ma v materstve začali intuitívne priťahovať témy a oblasti, pri ktorých som strácala pojem o čase. Mohla som si dovoliť vyplniť ho čím chcem, nebolo treba logicky kalkulovať, aby som stihla to najpodstatnejšie. Viacjazyčná výchova, cestovanie, sebarozvoj, prístup k deťom, unschooling, emócie, partnerstvo. To všetko z veľkej časti po francúzsky, pretože som si zámerne také zdroje vyhľadávala.

Francúzština sa mi prirodzene spája s tým, čo ma baví a navyše si dobre uvedomujem, že s každým ďalším jazykom získavam prístup k akoby novému „vesmíru informácií“. Minimálne sú inak usporiadané, poprepájané, vyjadrené, mozog inak stimulovaný, premýšľam viac kriticky, tvorivejšie, tolerantnejšie.

Robilo mi to tak dobre! Postupne som sa dozvedala informácie, ktoré odrážali moje dovtedy neprecítené hodnoty a tie sa pomaličky kryštalizovali do mne vlastného spôsobu života, ktorý by som označila súhrnne slovom slow.

„To sa mi povie, keď moja prvorodená bola a dodnes je spiace, pokojné dieťa, s ktorým sa dá dohodnúť, žiadne záchvaty zlosti ani obdobie vzdoru, a teda som pri nej naozaj ten čas aj silu na moje aktivity mala.“

A preto som dostala moju druhorodenú :). Aby som sa, teraz už vedome, utvrdila a pevne udomácnila vo svojej pravde.

Žiadny čas pre seba, vyčerpanie, preplakané hodiny, zdravotné problémy zo stresu. A tak sa moje sebapoznanie vyšvihlo na novú úroveň: musela som získané informácie skutočne začať žiť, no aby som si to uvedomila, potrebovala som to, čoho som mala na prvej materskej neúrekom.

Ticho. Oddych. Spomalenie. SLOW. To, čo som predtým dostala ako dar, som si teraz musela vedome zabezpečiť.
Nešlo o kvantitu času, ale o jeho kvalitu. O priestor, v ktorom sa vedome venujem aktivitám, pri ktorých sa stratím v čase.
A ďalším, pri ktorých sa môj mozog vypne a ja len „som“.

A tak som si začala písať všelijaké myšlienky, rozprávať všelijaké nápady, niekedy len v hlave, dýchať, meditovať a cvičiť yin yogu, počúvať pokojnú hudbu, čítať knihy, ktoré hladili moju dušu. Ako inak, aj po francúzsky.

Kruh sa uzavrel, alebo teda, znovu spojil. Robím s francúzštinou presne to isté, čo som robila, keď som sa ju začínala učiť, ibaže to robím napriek zložitosti života a práve preto, aby som tú zložitosť uniesla a rozuzlila.

Takže, pokiaľ chcete, pokojne perte po francúzsky. Ak vám pranie robí radosť a prinesie Vám oddych, vráti Vás k sebe.
Prepojte francúzštinu akokoľvek s Vaším životom. No musí to byť ten Váš a nie niekoho iného. Lebo len tak sa prepojíte samé so sebou, len tak Vám to bude dávať zmysel. Či už vaša francúzština alebo váš život.

Keď to raz ucítite, už Vám to nepôjde inak. Ja som už veľmi citlivá na zdroje, ktoré nie sú pre mňa. Začnem čítať knihu, lebo je po francúzsky, no nevybrala som si ju vedome. Nebaví ma. Pozerám francúzsky seriál či film, no nudím sa. Začnem cvičiť niečo, čo mi nesedí, počúvať hudbu, ktorá ma ruší, pozerať prednášku, od ktorej mi odbiehajú myšlienky.
Prestanem.

Príliš sa snažím, robím to, čo by som mala, nie to, čo chcem. Opäť sa potrebujem vrátiť k sebe.
A tak si doprajem „nič“.
A v tom nič zase ucítim, kto som a na čo mám chuť.
A začnem odznova.

Stačí len skúsiť to.
A dôveru, že to tak smie byť. 🙂