Francúzština prepojená so životom

Francúzština nemusí byť predmet oddelený od Vášho bežného života. Nemusí vôbec čakať „odložená“ na vrchnej poličke knižnice na to, že si ju dva krát do týždňa na 45 minút otvoríte. Môže byť súčasťou Vášich dní, môžete ju prepojiť s tým, čo už robíte, čo Vás baví, stimuluje či upokojuje.

V tomto článku zdieľam príklad ako žijem francúzštinu ja. Mojím zámerom nie je nadiktovať Vám konkrétne tipy, ktoré by ste mali aj vy opakovať, nejde mi ani o vymenovanie zdrojov. Ide mi len o zachytenie pocitu a eventuálne o jeho„prenesenie“ k Vám, aby ste možno na chvíľu ucítili to, čo zažívam pri francúzštine ja.

Akúsi „nekonečnosť“ možností, ktoré svet ponúka, pre nás všetkých, na rozvoj nášho potenciálu a za jediným účelom: aby sme žili radostne a s-pokojne.

Názvy mojich zdrojov uvádzam v rôznych jazykoch, tak ako sa ku mne dostali, vnímam totiž, že v každom jazyku prenáša názov napríklad knihy iný odtieň významu. Pre sprostredkovanie pocitu mi tento jazykový „miš-maš“ príde úplne adekvátny, až „očarujúci“. A tiež si myslím, že pri takejto jemnej stimulácii ucítite zvedavosť, ktorá prebudí Vašu vnútornú motiváciu. A o tú nám (nielen) vo Vedomej francúzštine ide. 🙂

Ak by ste chceli namietať, že takéto prepojenie je možné len v prípade, že už máte plynulú francúzštinu, pozývam Vás stiahnuť si môj ebook zdarma. Uvádzam v ňom praktické cvičenia pre začiatočníkov, ktoré aj Vás pomaličky navedú na cestu žitia francúzštiny vedome a s ľahkosťou.

Ako teda prepájam francúzštinu s mojím životom?

Elizabeth Gilbert ma pritiahla už dávnejšie. Samozrejme som videla Eat, pray, love s Juliou Roberts a Javierom Bardemom. Neviem, kvôli komu som film pozerala radšej, Julia je Julia a Javier je Španiel, čo ma v myšlienkách vedie k Pénelope Cruz a Vicky, Cristina, Barcelona. Toto sa mi deje stále, môj mozog zamilovaný do jazykov mi ponúka nekonečný stimulačný kolotoč. Práve ste dostali malú ochutnávku a pár tipov a ja sa vrátim k podstate tohto článku.

S filmom Eat, pray, love som bola spokojná, kým sa mi do rúk nedostala kniha. Štýl Elizabeth Gilbert sa mi páči, mám rada jej skladanie viet, formu, ktorou zachytáva myšlienky do slov, jej tón aj obsah. Samozrejme, kniha ponúka úplne iný rozmer vesmíru než film. Čítala som ju už dávnejšie, po slovensky, ušiel sa mi aj druhý diel, potom som na autorku na chvíľu zabudla.

V poslednom čase začala na mňa akosi vyskakovať. Jej knihu Comme par magie som si uložila do zoznamu kníh, ktoré chcem čítať, no stále som to odkladala. Tak ma „osud“ trochu posúril, dostala sa mi do rúk veľmi pekná kniha Wintering (Katherine May), kde Elizabeth Gilbert pridala hodnotenie. Rovno na obálku. Znamenie.

Momentálne som v polovici knihy Comme par magie, ktorá by mohla byť pokojne nudná, pokiaľ by ste od nej čakali akciu, vzrušenie, nejaké korenie do Vašich možno občas nezáživných dní. Ja mám rada v čase, ktorý venujem sebe, akúsi formu meditácie, príjemné vety ľahko stimulujúce intelekt, štýl, ktorý akoby sprevádzal melódiou na koncerte filharmónie. Niečo, čo si vezmem do ruky k rannej káve, či ku káve do kaviarne, sem tam súhlasne prikývnem, sem tam sa usmejem a veľakrát žasnem nad zachytením konceptu, ktorý niekde v hlave mám, no (zatiaľ) ho neviem slovami vyjadriť.

Osud sa knihou naplnil. Trochu žartujem, no kniha sa ku mne dostala vo veľmi správny čas a to sa občas takou zvláštnou náhodou stáva. Comme par magie má podtitul Vivre sa créativité sans la craindre.

Kreativita je téma, myslím si, momentáne univerzálna. Ktorá z nás si dovolí byť pravidelne neužitočne kreatívna? Ktorá z nás vie, v čom spočíva tá jej kreativita? Ktorá z nás, čo to už aj trošku vie, si ju bez výčitiek dopraje? Tak ak by ste si chceli o tom „pomeditovať“ a dodať si trochu odvahy, Elizabeth Gilbert to pre Vás všetko spísala. 🙂

Rada si beriem Elizabeth Gilbert do priestoru iba pre mňa. Samozrejme po francúzsky. Comme par magie si „šanujem“, no napredujem odvážne, pretože si „brúsim zuby“ aj na Mange, prie, aime. A vo chvíľach náročných si pustím pokojne aj ten film. Po francúzsky budú minimálne titulky. 🙂

Ďalšia milá náhoda s touto autorkou sa mi udiala v podobe môjho najnovšieho francúzskeho zdroja. Objavila som pre mňa príťažlivý francúzsky podcast (Cinédev’), v ktorom jedna koučka rozoberá sebarozvojové témy na motívoch, ktoré sa objavujú v rozprávkach či filmoch. Hádajte, aký film rozoberala v jednej z epizód. 🙂 Priznávam, mám rada sebarozvoj, aj som sa za to trošku až donedávna hanbila, no myslím si, že celý náš život je o rozvoji. Fakt, že ma táto téma priťahuje a robí mi radosť, je vlastne skvelou výhodou. Učím sa a cítim sa pri tom ako na filharmónii!

Podobný zážitok ako pri doteraz spomenutých zdrojoch mám aj pri knihách Márie Danthine-Dopjerovej. Pri každej jej vete zažívam pocit, akoby som sŕkala sviežo voňajúci horúci čaj, na jeseň, v útulnej jemne osvetlenej čajovni. Myslím si, že pri jej knihách o Paríži či cestách po Francúzsku sa môžete pokojne cítiť aj ako na lavičke v Luxemburskej záhrade alebo na pláži v Bretónsku. A po francúzsky nepotrebujete vedieť vôbec: píše po slovensky. 🙂