Zázračné učenie bez úsilia a driny

Zažívam zaujímavý proces rozvoja. Akoby náhodou sa dostanem ku zdroju, momentálne je to kniha (dostanem rozumej zachytím existenciu takejto knihy, počujem z nej úryvok či odporúčanie nejakého môjho ďalšieho zdroja a urobím  možné aj nemožné, aby som ju získala) a UČÍM SA.

Bez úsilia, tlaku a námahy.

Neviem sa dočkať, kedy knihu budem držať v ruke (a nie je to román ani detektívka, hoci pre mňa je napätie obdobné) a potom ju držím a čítam pri akejkoľvek príležitosti. Hltám ju. Prvé dni sa musím dokonca krotiť, aby si nikto nevšimol, že som akoby posadnutá, dokonca si sama o sebe myslím, že nie som v poriadku. „Žeriem“ každé slovo.

Nasávanie informácií v takejto podobe sa mi deje automaticky. Sú vety, ktoré sú také úderné, že sa pri nich zastavím a čítam si ich znovu a znovu, uvažujem o nich a vraciam sa k nim v úvahách v ďalších hodinách či dňoch. Nadchnú ma, fascinujú, prekvapia. Také veci už nikdy nezabudnem. Potom sú tu také, ktoré súznia s mojimi presvedčeniami či zážitkami, len som si ich ešte nikdy takto nepomenovala. Pri takých mi niečo v hlave docvakne, zapadne dielik skladačky a okamžite cítim môj posun. A nakoniec sú aj také, ktorým nerozumiem, nemám na ne kapacitu alebo sú pre mňa v tomto momente nepodstatné. Aj také sa mi však zvyknú niekam uložiť a vyskočiť v príhodnej chvíli.

Je to fascinujúce. Nemusím si nič zapisovať, memorovať a pamätám si. Nieže si pamätám nejaký údaj, na to som ja nikdy nebola, to, čo vo mne z takéhoto učenia zostáva, sú celé vety, obsah, výpovede, ani to nejde veľmi opísať slovami. Mení sa moje uvažovanie, otvára sa mi myseľ. Informácie takto získané sú mi hneď užitočné, zvedavo ich skúšam aplikovať do mnohých oblastí môjho života. Sú mi veľkým prínosom a obohatením.

A čo je najlepšie, bavia ma. Tešia moju dušu.

Viem, čo sa mi deje. Volá sa to sebariadené vzdelávanie a nie je to žiadny zázrak. Všetci sme ho schopní, dokonca je to naše prirodzené učenie, určite v rôznych obmenách, každý sme predsa iný. Fascinujúce je to pre mňa aj preto, pretože sa mi to začalo diať, či dovolila som si nechať sa tým viesť až mimo školských lavíc, respektíve vtedy, keď som si vedome začala rozhodovať o tom, čo a akým spôsobom sa budem učiť.

Prvou oblasťou, pri ktorej som si tento prístup u seba uvedomila, bola francúzština. Od prvej myšlienky na francúzštinu som bola, pardón za výraz, až vzrušená, natešená a zároveň pokojná: že TOTO je to ono. Mala som jasno, bez plánov na moju budúcu francúzsku kariéru, bez logických zdôvodnení či dlhočizného rozhodovania.

Trošku ma mrzí, že som musela na takéto učenie tak dlho čakať, no som vďačná, že som si ho uvedomila a pustila si ho do života. Bolo to totiž nezvyčajné, také iné a vlastne čudné, veď som sa predsa toľké roky učila zaužívaným spôsobom. Bolo mi povedané čo, kedy a z akého zdroja, všetko mi bolo naservírované, všetko malo jedno správne riešenie, žiadne prekvapenia či skúmania. Učenie bola povinnosť a hotovo. Radosť a nadšenie, pocit, že sa rozvíjam, som skúšala hľadať inde.

Všetci máme takéto učenie dostupné, niektorí si ho možno užívate odjakživa, to máte šťastie. A ešte niekto má šťastie, už viete?

DETI. Oni to takto majú prirodzene. Kým ich nezačneme niečo UČIŤ. Kým im nepovieme, čo by mali vo svojom veku už vedieť, čo nie je normálne že ešte nevedia a ešte nenormálnejšie, že o to nejavia záujem. Nehovoriac o „overených“ metódach ako by sa to mali učiť.

Ak chcete preskúmať túto oblasť, nájdite si zdroje o sebariadenom vzdelávaní, homeschoolingu a unschoolingu. Ak Vám klasická škola naháňa strach, spôsobuje stres či „osmutnieva“ Vaše deti, chcem Vám len povedať, že máte ďalšie možnosti.

Ak si  chcete takéto učenie ochutnať, Vedomá francúzština stojí na princípoch sebariadeného vzdelávania. Ja som si čiastočne zažila a v súčasnosti zažívam učenie (nielen) jazykov bez nátlaku a driny, cítim takýmto učením drive, vášeň, stabilitu aj expanziu mysle aj ducha. Povplietala som to aj do mojej francúzštiny, nedalo sa inak.

Takéto učenie nevyžaduje žadne metódy a štruktúru. Potrebujete k nemu „len“  jednu vec.

UVOĽNIŤ SA. Nehovorím o uvoľnení, ktoré zažijete, keď absolvujete nejakú relaxačnú aktivitu, idete si zabehať či zájdete na wellness. Hovorím o uvoľnení  Vašej mysle, a srdca, Vašej celej osoby.

Skúste na chvíľku proste iba BYŤ.

Dovoľte si  pustiť kontrolu a dôverujte.  Životu, sebe, Vašej intuícii a Vašim schopnostiam. Netvrdím, že to bude ľahká cesta. No môže to byť cesta ľahkosti.

Pre nás a aj pre naše deti.