Ako sa starám o svoju dušu

Už niekoľko mesiacov mávam koučing. V rámci starostlivosti o seba a láskavosti k sebe je to najlepšia vec, ktorú si doprajem. Vrelo ju odporúčam, je to wellness pre dušu.

Cesta k môjmu koučingu bola dlhá a miestami aj tŕnistá. Ale tak to malo byť.

Kiežby som v časoch mojich úzkostí vedela o terapiách. Teda vlastne, vedela som. Akurát, že to bolo v období približne pred 10 rokmi tabu. Dokonca možno hanba. Aj v mojom povedomí indikovala terapia psychickú poruchu.

Dnes sa tomu trochu smejem. Poruchu. Raz, keď som odchádzala od svojho vtedajšieho psychológa, a cítila sa znovu na chvíľu fajn, poďakovala som mu so slovami, že som si už myslela, že som blázon. Zasmial sa a povedal, že kto dnes blázon nie je. Každý si nosíme v sebe niečo, čo druhý môže zhodnotiť ako abnormálne. A čo je vlastne normálne? Kto je ten, čo určuje škálu normálnosti?

Teraz už viem, že môj život normálny nie je. A som zaň vďačná. Za môj nenormálny, výnimočný život.

Mám ho aj vďaka tomu, že som v neľahkých časoch vyhľadala pomoc. Ale len na chvíľu. V určitom období som sa cítila na psychologických a etikoterapeutických (tiež božské, odporúčam) terapiách závislá. Mala som pocit, že odpočítavam dni do ďalšej terapie, pretože ona mi pomôže cítiť sa lepšie. Nepáčilo sa mi to. Vedela som, že silu, alebo skôr schopnosť cítiť sa v pohode, viem nájsť v sebe. Zvolila som si tú drastickejšiu cestu – na terapie som prestala chodiť.

Nezostala som však sama so sebou medzi štyrmi stenami. Začala som dobrovoľníčiť, tráviť čas s ľuďmi, ktorí sršali chuťou do života a hlavne, začala som hľadať informácie. Čítala som, pozerala videá, počúvala prednášky. Medzitým sa mi podarilo aj otehotnieť, ale tehotenstvo nebolo tým impulzom, vďaka ktorému som to celé zvládla.

Tým impulzom bolo moje rozhodnutie. Rozhodla som sa, že som v poriadku taká aká som, že som úžasný, výnimočný človek a že si zaslúžim mať v tomto živote všetko, čo sa v ňom dá obsiahnuť. Ten moment bol mojím odrazovým mostíkom a  čerpám z neho v každom momente mojej existencie.

Tento článok nebude mať „slniečkovský záver“. Život totiž nie je „slniečkový“. Život je život. Dokonalý a presne taký, aký si ho spravíme.

Dnes žijem taký život, aký si vedome budujem. Mám muža, dve dcéry, krásny byt v krásnom mestečku, podnikateľské a cestovateľské plány, ktoré sa postupne realizujú. No sú chvíle, dni, niekedy aj mesiace, kedy to „drhne“. Cítim melanchóliu, frustráciu, úzkosť, či strach. Cítim normálne veci. Akurát mi nikto predtým nepovedal, že je v poriadku cítiť ich a nikdy som sa s nimi neučila pracovať. Teraz to mením, pretože jednak potrebujem chápať seba a jednak chcem lepšie porozumieť mojim ďeťom.

To bol prvý z dôvodov, prečo som vyhľadala koučing. Druhý bol ten, že som mala pocit, že ma nikto skutočne nepočúva. Určite to bolo zčasti v tom, že som nevedela (a stále sa to učím) vyjadriť svoje pocity a pomenovať to, ako sa cítim. No sčasti to bolo aj tým, že ľudia mi hneď dávali rady alebo uvádzali príklady zo svojho života. Nech boli moji blízki akokoľvek úžasní, nedostávala som to, čo som potrebovala.

Mala som však obavu. Nechcela som spadnúť znovu do tej „závislosti“ na niekom alebo niečom inom. Moja koučka mi hneď pri prvom rozhovore vysvetlila rozdiel medzi psychologickou konzultáciou a koučingom. Koučing je čisto o mne a o hľadaní vlastných riešení. Nikto mi nehovorí, čo mám robiť, pokiaľ o to vyslovene nepožiadam. A teda, k závislosti nedôjde. Práve naopak, naučím sa „koučovať“ samú seba.

Som veľmi spokojná a na tú hodinku raz za mesiac-dva sa nesmierne teším. Skutočne mám pocit, že prebieha v mojej réžii, že ja si ju vytváram tak, ako potrebujem. Som vďačná za moju koučku Lenku. Je veľmi empatická a páči sa mi, ako sa vie na mňa naladiť. Mám pocit, akoby som sa rozprávala sama so sebou, necítim žiadny nevyžiadaný tlak či Lenkine názory. Cítim iba seba. Dostávam obrovský priestor, aby som prišla na to, čo vlastne potrebujem riešiť, skvelú reflexiu, ktorá uspokojí moju túžbu byť vypočutá a presne mierené otázky, ktoré ma nasmerujú von z môjho blúdneho kruhu, ak sa stratím.

Bonusom je, že Lenka má široký záber, množstvo informácií a vie ma posunúť akoby na vyšší level tam, kde som si myslela, že sa už vyššie ísť nedá. Vďaka nej som napríklad objavila filiálnu terapiu, ktorá pomáha podporiť dieťa aj rodiča pri prejavovaní detských emócií.

Hodlám vytrvať. Koučing je ďalším stavebným kameňom v mojom slobodnom živote. Slobodný život je pre mňa taký, kde sa nemusím podriaďovať vlastným strachom a iným nepoznaným či nepomenovaným emóciám. Kde si môžem robiť veci tak, ako cítim, že mi dávajú zmysel.

To je nateraz moja definícia, no viem, že obsahuje ešte oveľa viac. Zatiaľ to však ešte neviem lepšie pomenovať, čo vôbec nie je zlé. Som totiž zvedavá, aké informácie mi život ešte ponúkne, čo sa ešte všetko budem môcť naučiť. Moja myseľ zostáva otvorená a vždy pripravená.