Vedomá francúzština
Francúzštinu sa neučím, francúzštinu dennodenne žijem. Prináša mi do života uvoľnenie a jemnosť. Ukazujem ženám, že francúzština nemusí byť drina, nemusí byť založená na stanovovaní cieľov, vyvíjaní úsilia či tlaku na seba samú. Naopak, môže to byť jemná ženská aktivita, ktorá nielenže povedie k rozvíjaniu jazykových zručností, ale bude aj napĺňajúco rozvíjať vzťah, ktorý má žena sama so sebou.
Čo je otvorená myseľ podľa môjho vnímania? Predstava pružnej a flexibilnej mysle, ktorá nás podporuje v raste. Stojí v protiklade k uzavretej, limitujúcej mysli, ktorá nás obmedzuje. Otvorená myseľ je stále otvorená. Za prvé, neberie svoje názory a presvedčenia ako niečo nemenné a trvalé. Neberie svoje schopnosti a vedomosti za niečo definitívne a nezmeniteľné. Za druhé, je akoby neustále „v strehu“, aby mohla príjmať nové podnety,...
Podľa mňa nefungujú. Podľa mňa sú len úkrytom, štítom, za ktorým sa schovávame, aby sme nemuseli zistiť, ako sa skutočne máme. V prvom rade si myslím, že sú to len akési abstraktné pojmy, ktoré každý interpretuje po svojom. V druhom rade, v mojej interpretácii, sú kontraproduktívne. Keď sa mi do niečoho nechce, to, že sa budem viac snažiť a vyvíjať viac úsilia,...
Väčšina ľudí vníma učenie sa jazyka ako drinu. Ak sa chcem naučiť po francúzsky, potrebujem na to veľa času, kníh, lektorov, odhodlania a motivácie. A ak sa do toho s takouto predstavou náhodou aj pustím, moment, kedy budem jazyku reálne rozumieť, alebo ho nebodaj používať, je v nedohľadne. Prečo sa teda vôbec púšťať do niečoho tak zložitého a neistého, keď sa navyše ani nedočkám...
Slávka Šušlíková